Balet - OSOBNOSTI

     Prvé písomné zmienky o renesančnýh slávnostiach (o základných zložkách tanca t.j. o rytme, manieroch, tanečných krokoch, priestore a elevácií) zhrnul Domico de Piacenza a v diele De Arte saltandi et Choreas ducenti hovori o dvanástich tanečných prvkoch, ktoré rozdelil na prirodzené a umelé. Jeho žiak Guigielmo Ebreo, ktorý bol najvýznamnejším učiteľom tanca v 15. storočí, vo svojom diele Pojednanie o umení tanca použil na označenie spontánneho typu slávností pomenovanie baletto.

     Keď sa Katarína Medici vydala za francúzskeho kráľa Henricha II. prenikol taliansky typ renesančných slávností aj na francúzsky kráľovsky dvor. Katarína na dvore vítala každého z rodného Talianska. Jedným z nich bol aj Baltazár de Beaujoyeux, ktorý bol nielen vynikajúci huslista a tanečník ale bol aj prvým komorníkom a hudobným intendantom hudby na kráľovskom dvore. Baltazár de Beaujoyeux zrežíroval "Balet de comique de la reine" na oslavu sobáša. V tomto balete sa prvýkrát zjednotili na tvorbe tanečnej drámy : libretto, hudba, výprava, pantomíma a tanec. Veď práve jednota a vyváženie prvkov je i dnes základnou podmienkou charakteristickou pre balet.

     Vášnivým milovníkom umenia a baletu z kráľovského dvoru bol Ľudovít XIV. Dušou umeleckého diania na jeho dvore bol Jean Baptiste Lully. Ľudovít XIV. bol milovníkom tanca a baletu už od detstva.
Vyberal si však len úlohy vznešené a jemné. Poznáme ho aj ako kráľa Slnko, podľa Lulyho baletu - noc=la nuite, v ktorom hral kráľ hlavnú úlohu - Slnko. Ľudovít XIV. bol typom "danseur noble", ktorý sa neskôr stal príznačným pre francúzsky balet. Ľudovít XIV. bol objektívny a náročný ctitel baletu, a preto rád vyhovel návrhu popredných učiteľov tanca a založil akadémiu royale de dance v roku 1661, ku ktorej sa v roku 1713 pridala École de Dance de l`Opera. V roku 1681 sa na javisko
vrátili aj ženy vďaka inscenácii Víťazstvo lásky, v ktorej triumfovala madmasell la Fontaine. O rozšírenie obľuby baletu sa zaslúžil tanečník dvorného baletu s vynikajúcim zmyslom pre grotesku, ktorého poznáme ako autora komédií Jean Baptiste Moliere (napísal balety : Meštiak šlachtou, Svadba z prinútenia, ... väčšina z nás ho pozná z hodín literatúry ako autora grotesky Lakomec).