Klasicizmus je sloh z obdobia poslednej tretiny 18. a prvej štvrtiny 19. storočia. Jeho hlavným inšpiračným zdrojom bolo estetické vnímanie antických staviteľských princípov a kompozícií, založených na racionálnom prístupe k životu tej doby. Stáročiami overený, tzv. klasický cit antiky, dal základ i pre samotný názov tohto štýlu.
Prvé prejavy klasicistickej architektúry nachádzame v Taliansku už na sklonku baroka, a to vďaka archeologickým nálezom v Herculáneu a Pompejách, ktoré odhalili neobyčajnú krásu jednoduchých foriem antiky. Dynamické krivky a tvary baroka, vyvolávajúceho napätie a pátos, tak postupne vystriedali pokojnejšie prvky, ktoré našli svoje uplatnenie v celej Európe. S veľkým ohlasom sa stretli najmä počas francúzskej revolúcie a pokračovali ako oficiálny sloh dvora cisára Napoleona. Obdobie jeho vlády prevzalo odvodený názov empír z francúzskeho Slova empire ( impérium, cisárstvo ) a programovo vychádzalo z rímskej a gréckej architektúry ( s používaním dórskeho, iónskeho i korintského stĺpu). Stĺporadie, ktoré nieslo tympanon s reliéfnou výzdobou alebo datovaním výstavby, sa predsádzalo pred priečelie budovy. Typickými fasádnymi prvkami sa stali slepé arkády ( v prízemí domov ) a omietková kvádrová bosáž.
Mreže alebo predeľovacie priečky v polkruhovo ukončených oknách či dverách boli radené radiálne, s prevládajúcim motívom slnka.
Počnúc klasicizmom sa okná zdvojovali a prípadne zabezpečovali aj vonkajšími žalúziovými okenicami. Pri preklenutí priestorov typovo prevažovali placky a valené segmentové klenby s typickými päťuholníkovými výsečami alebo lunetami. Rímsy s konzolami i celé stĺpy ( najmä pri pavilónoch ) bývali drevené, farebne prispôsobené fasáde. Zo stavebných materiálov si veľkú obľubu získala hlavne liatina, z ktorej sa odlievali i celé články mreží, zábradlí, svietidlových ramien a lustrov. Dekoratívnu maľbu v interiéri čiastočne vystriedalo tapetovanie stien.
Atmosféra, v ktorej sa klasicizmus rozvíjal, znamenala veľké zmeny i v urbanizme miest. Tie sa zbavovali stredovekých hradieb a na mieste bývalých valov a priekop vznikali okružné cesty. Rušili sa cintoríny, ktoré sa menili na verejné parky, a na predmestí vyrastali prvé verejné sady. Príliv obyvateľstva do miest dal podnet i na vznik nového typu obytného domu – nájomného domu, činžiaku. Jeho jednotlivé malometrážne byty boli prepojené pavlačou, kde sa nachádzalo spoločné hygienické centrum pre nájomníkov.
V architektúre sa plne uplatnila symetria a uzavretosť foriem objektov i celých komplexov. Poznačená bola antickými predlohami a tektonickým systémom. Vstupné časti budov sa zdôrazňovali charakteristickými rizalitmi s tympanónom. Podopreté boli stĺpmi alebo bohato profilovanými rímsami, čoho dokladom sú hlavne profánne stavby. Vidiek zaznamenal búrlivú výstavbu kaštielov a kúrií, často spolu s anglickým parkom. Väčšina objektov mala pozdĺžny pôdorys rizalitu, ktorý bol neraz členený gréckymi typmi stĺpov
. Kúrie postavené väčšinou drobnými šlachticmi – zemanmi, sa nachádzajú takmer na celom území Slovenska.
Súčasne s profánnymi stavbami vznikali aj sakrálne, ktoré mali pozdĺžny ( ev. kostoly v Banskej Štiavnici, Tisovci, Poprade, kat. kostoly v Košiciach, Dolnej Krupej, Šali nad Váhom ) alebo centrálny pôdorys ( ev. kostol v Banskej Bystrici, Košiciach, Levoči, Krupine, Zemianskom Podhradí, kat. kostoly v Čataji, Komárne ).
Popri architektúre sa rozvíjali i ďalšie odvetvia výtvarného umenia, maliarstvo a sochárstvo, ktoré boli zastúpené veľkým počtom umelcov. Ich diela zdobia dodnes interiéry palácov, meštianskych domov a tiež sakrálnych objektov.
